snowbaar

Cestopis: po USA dolekop.com s Kopcom #1

Autor: Filip Kopca, vydáno: 21.10.2016

Kto som a čo tu chcem?
Som Filip Kopca, večný študent FSI, VUT v Brne, narodený v Piešťanoch – mekke slovenského hiphopu a moslimských turistov. Čert z Dolekopu ma rád považuje za svojho cvičeného Slováka. Medzi moje koníčky patrí klasické východoeurópske špekulantstvo, ukazovanie holej riti, a bajky. A mikropivovary. A makrogastronómia.
Chcem opísať moje leto v Amerike, ktorú som tento krát plánoval čo najviac okolo bajku. Dúfam, že niekoho tým inšpirujem k objavovaniu a cestovaniu, alebo minimálne ukážem našincovi, že kkti sú na celom svete, nielen doma aby moc nezávidel. Iných možno inšpirujem k väčšej snahe pri písaní slohových prác. Kto sem prišiel len pre videá jazdenia, môže preskočiť na odstavec „Konečne na biku!“ vizitka



Amerika I.

Ako to celé začalo?
Začalo to tak, že mi rodičia v 17 rokoch kúpili oceľový celopevňák s drapľavými pneumatikami za 1000 korún na jazdenie do školy a ja som si povedal, že s takými gumami, by som mal ten bajk zobrať do lesa.

Ale ako začala Amerika? Za všetko môže môj brácho Rasty, ktorý ma z bandou jeho spolužiakov roku páně 2010 dotiahol na prvé leto Work & Travel v USA. Našiel som sa uprostred nádherného vysokohorského národného parku Glacier, vo vidlákovskom štáte Montana, kde žije viac steakových kráv ako ľudských obyvateľov a freedom tam stále ešte niečo znamená. Najbližšie civilizované mesto (nie Indiánske ghetto) je tri hodiny cesty. Miesto som si zamiloval, bol som tam už štyrikrát a považujem ho za tretí domov. Bohužiaľ kvôli počtu medveďov tam horská cyklistika nie je úplne najpopulárnejšia, a vnútri žiadneho národného parku USA sa na singletrack s bikom nedostaneš. Aj preto sa mi žiadalo niečo nové.

Tato fotka pre mňa vystihuje Glacier asi najviac.

Smerom Zion National Park a plný očakávaní!
Do národného parku Zion v štáte Utah som mal namierené už niekolko rokov a tento krát to konečne klaplo. Prečo? Okrem toho čo ponúka Zion, je to skvelá základna pre objavovanie okolitých menších aj väčších parkov/pamiatok: Grand Canyon, Bryce Canyon, Lake Powell, atd. v okruhu iba dvoch hodín autom. Tiež som počul o skvelej bike scéne v Utahu. Veď Redbull Rampage sa jazdí je hneď za rohom. Pracoval a žil som na ranči Zion Ponderosa, jedna z mnohých menších firiem priživujúcich sa na turistoch v pohraničí parku. Klasika, majitelia idúci si svoje, manažérka reštaurácie s hlavou v oblakoch a šéfkuchár je s toho tak frustrovaný, že zabudol ako ho práca niekedy bavila. Keby to videl Zdeňek Pohlreich cez pípanie by v TV zase nebolo rozumieť čo vlastne hovorí. Štandart v nelichotivom slova zmysle. Ale malo to tam aj svetlé stránky, rozhodne nie najhoršia kuchyňa v akej som kedy robil!

So štvorkolkami bežne k dispozícii, a úžasnými miestami hneď „za rohom“ som sa príliž nestažoval.
Čo som o Utahu nevedel bola prítomnosť Mormonov, náboženských polofanatikov veriacich, že v roku 1820 mal istý Joseph Smith prorocké videnia. Tento pánko si vymyslel vlastné náboženstvo, vlastnú obdobu biblie (ktorú vraj preložil so starobylého jazyka pomocou božej sily), a vlastné, dosť divné pravidlá. V niektorých odľahlých častiach štátu stále uchovávajú zvlášny no pre niekoho možno atraktívny zvyk – polygamiu. V praxi sú očividné najmä tieto tri z ich mnohých dogiem: Žiadne drogy a alkohol, žiadny sexuálny kontakt pred svadbou, žiadne nadávanie. A samozrejme nepitie diabolských nápojov, semena všetkého zla: čaju a kávy! Trochu kultúrny šok, ale po čase som našiel niekoľko osvietenejších, s ktorými bola stále sranda. Hlavnou vecou je pre nich rodina a silné rodinné vzťahy, s čím som sa dokázal stotožniť aj ja.

Konečne na biku!
Prvé jazdy vďaka nedostatku auta, absencie verejnej dopravy a vzdialenostiam v akých od seba Američania stavajú usadlosti prebiehali hlavne na ranči objavovaním turistických a konských chodníkov. Raz som sa omylom našiel vnútri chráneného územia na čo ma upozornila mladá rangerka, ktorú som práve nasral. Pokutu som nedostal, vypýtala si iba moje meno, no friend request na FB mi stále neprišiel :( Postupne som však objavil 3 vysoko použitelné traily:

1. Konský (Equestarian DH)
Stále používaný konský trail, našťastie som narazil iba na konské pozostatky. Šľapavý zo začiatku, voľný piesok na hrebeni, zavreté zákruty, a rockgarden na záver.

2. Jollys Gulch
Gulch je roklina a Jolly bol psychpat, ktorý do nej údajne zhodil svoju rodinu, zaujímalo by ma aká chorá hlava podobné bájky pre prospech tamojšieho biznisu vymýšľa. Hladký, horskej dráhe podobný trail traverzujúci svah.

3. Pine Knoll
Vybudovaný pre bicykle, zábavný pri pomalšej jazde. Náročný pri ostrej jazde neustálym striedaním zjazdov a výšľapov. Video sa nejako nedochovalo..

A niekedy to proste treba poslať dolekopcom a nájsť si vlastný trail!

Kolesami po južnom Utahu.

Hurricane Cliffs Trails

Sieť singletracku. Pohoda jahoda, otvorené priestory, hladké traily, prevažne hojdavé XC. Jeden všetkými ospevovaný, zábavnejší a rýchlejší: Jam trail

Corral Pink Sand Dunes State Park
Konečne som otestoval Fatbike v jednom z jeho domovských prostredí a verdikt je aj tak stále prekvapivo rovnaký: Fatbike je číčovina! Na to aby prešiel hlbokým pieskom je treba gumy podhustiť hlboko za hranicu krčenia pneumatiky a akýkoľvek sklon je nemožné vyšľapať smerom navrch.

Goosberry Mesa

videa Nina Shurtera sa zdá, že sa tam chodia pekné bomby. To preto že Nino vie šľapať, a šľapať na Goosberry Mesa treba. Hodne. V podstate stále, inak veľmi rýchlo zastavíš. Extrémne členitý (síce oblý) terén skladajúci sa zo skál a pozaplátaný stromami vyzerá ako z inej planéty, no pre mňa osobne bol pomer zábavy/námahy príliš nízky. Nehovoriac o hodinovej jazde tankodrómom k tomuto miestu. Trail je väčšinou vyznačený bodkami/čiarami nasprejovanými na skale, kedže prírodná skala tvorí cez 80% povrchu trailov.

Grafton Mesa Downhill
Tu som si prvý krát uvedomil, že v južnom Utahu sa jazdí buď po plochých náhorných plošinách technické XC alebo sa z tých náhorných plošín jazdia strmo nadol čisté šialenosti. Toto bol ten druhý prípad. Dovtedy najrozbitejší trail čo som kedy išiel, to že som mal povolenú gopro aj úchyt tlmiča a nevedel nič o jazde po šutroch nepomohlo, viď.

Zion Mesa

Volné AM/EM/XC kraťasy s odnímatelnou vložkou Maňana Wear

Veľmi podobné Goosberry Mesa, miernejšie, viac „user friendly“ za cenu „menej úžasnej“ scenérie. Strmé a schodovité výšľapy/zostupy niesli mnohé spomienky seknutých pedálov a rockringov. Kombináciou tepla, dĺžky, technickosti a plochosti bol tamojší trail Guacamole a Salt On the Rim bol najnáročnejší XC trip aký som kedy dal.

Flying Monkey trail
A čo si dá človek na záver dňa po najnáročnejšej XC jazde? No predsa najnáročnejšiu DH trať akú kedy zišiel. Flying Monkey je jeden z legendárnych trailov tohto regiónu, o ktorých som sa dočítal aj v Európe. Na trailforks značená ako Proline, to je o level viac ako Double Black Diamond. Nachádza sa priamo nad dedinkou Virgin, na opačnej strane hory kde sa jazdila pôvodná rampage a myslím, že Bender mal v stavbe tohto trailu prsty. Exposure obrovská a čím vyššie stúpam tým užší je trail a strmší svah. Pri obzretí vidím ťahať sa dolu niekolko bonusových odbočiek posiatych skokmi a dropmi na úzkych hrebeňoch. Pri pohlade na otlačky 2,7 High Rollerov sa bojím že môj 2,3 Semislick bude užitočný ako švajčiarsky nôž v prestrelke. Tlačím 40 minút a stúpam navrch, kde som ocenený výhľadom so západom slnka. Nemôžem ho alebo obdivovať pridlho, keďže sa púšťam dole odvrátenou stranou.

Na ceste dolu 3× zliezam s bicykla, miestami si niesom istý čo je vlastne trail. Naspodku sa aj tak cítim ako hrdina.

Old Redbull Rampage site
Na záver leta zajazdil dalšieho jedného. Vedel som približnú polohu, no ide v podstate o jeden kopec z ktorého sa tahajú a rozkonárujú úzke hrebene poprerušované dropmi. To že na asi na každom je nejaká stopa, ma uistí v tom že som na správnom mieste. Alebo skôr na zlom mieste, keď beriem do úvahy moju „enduro helmu“, enduro bike a hlavne moje schopnosti. Nechápem ako tu môžu ľudia hovoriť o kreativite. Pre mňa je vyberanie lajny jednoduché: „tam sa zabijem, tam sa tiež zabijem, tam sa asi zabijem a tu sa asi nezabijem keď zídem 3 dropy po nohách.“ Strminy, double dropy, dropy z nulovými rýchlostami. Prach a štrk vyzerá hladko no človek naberá maximálnu rýchlosť okamžite a povrch sa ukazuje členitejší ako by sa zdalo. Pár centimetrov mimo ideálnu stopu a zem je príliš strmá, sypká a koleso padá tam kam nechceš… Pri sledovaní piatočnej rampage po videní terénu naživo, iba krútim neveriacky hlavou.

Kam ísť keď máš defekt?
Tento kút sveta toho ponúka oveľa viac hlavne keď človek odloží bicykel, prípadne použije inú výstroj. Canyoneering a zlanovanie boli pre mňa novinka a dlho som nevedel či mi je to vlastne po chuti alebo nie. Namiesto víťazoslávneho pokorovania vrcholkov hôr a kopcov človek väčšinou lezie nadol, hlbšie medzi skaly, ocitá sa v krásnych no temných chladných miestach často zaplavených smradľavou stojatou vodou, ktorú je nutné preplávať alebo do nej skočiť priamo z lana. Malé jazierka mi vždy pripomenuli scénu z Pána Prstenov, ktorá sa odohrala pred vstupom do Morie a tak som si k nim vypestoval slušnú fóbiu. Keďže cesta naspäť rovnakou cestou je väčšinou dosť nemožná, chodí sa dvoma autami a jedno z nich sa necháva pri východe z canyonu.

Grand Staircase – Escalante National Monument

Spry Canyon

Pine Creek Canyon

Druhý najpopulárnejší hike (túra) Zionu, Angels Landing.
Tento výstup som absolvoval cez deň, pred svitaním, aj uprostred noci čo bola moja oblúbená verzia.

Prvý najpopulárnejší hike Zionu, The Narrows. Aj napriek zaľudnenosti hraničiacej so supermarketom svojou nádherou a unikátnosťou človeka vždy odzbrojí.

Valley of Fire (Nevada State Park)
Malý a unikátny štátny park v nevade veľmi verný svojmu menu. Kto si trúfa navštíviť ho v lete si koleduje o infarkt alebo minimálne úpal. Chladné pivo mi steplelo za dve minúty!

Kolob Canyon & Arch

Bryce Canyon National Park
V Bryce sa cítim ako na planéte Mars. Človek prechádza kilometre zeme, rozhliada sa dookola a nechápe ako. Ak by som mal v južnom Utahu len jedeň deň, vybral by som si toto miesto!

Koniec 1. časti.

Pre viac fotiek a updatov o šulinovstvách mňa a mojich kamošov sleduj:
instagram.com/bes­nebetale_,
facebook.com/bes­nebetale.

Komentáře

Publikovat jako anonymní uživatel - přihlášení, registrace

anonymní uživatel losi pastika 26.10.2016 v 10:35

Dobry cteni, pobavilo a vidko s ratata jak by smet :) chtěl bych tam jet pristi rok na mesic, nejak tak se podivat kolem s kolem. Dobra inspirace !!

anonymní uživatel Petr S. 21.10.2016 v 16:22

Škoda Filipe, že jsme se vždycky někde o několik dní minuly :D Super dovolená v parádních místech co :)

anonymní uživatel Bříza 21.10.2016 v 9:17

dobry cteni, rodinka v rausi nema chybu:)