Cestopis: po USA dolekop.com s Kopcom #3

Autor: Filip Kopca, vydáno: 22.12.2016

Vše jednou začíná i končí a i cestopisný seriál Filipa o cestování po USA se dostal na závěr, ale ne na zcela úplný. Předposlední (zatím nejnašláplejší) díl je zde. Čekej legendární místa, legendární traily a mnohem víc! A pokud jsi nečetl první a druhý díl, tak to naprav!

Začiatok konca

Opäť koniec jednej etapy. A ako vždy, keď je koniec spojený s opustením miesta a ľudí, človek sa neubráni myšlienkam nostalgie a pochybnostiam o svojom pobyte budúcich plánoch. Tri a pol mesiaca bola najdlhšia doba čo som strávil v USA, najdlhšie a najteplejšie leto a stále som nemal dosť. Akonáhle prestávam škriabať po povrchu a objavujem mestá, prírodu a ľudí do hĺbky, chuť v tom pokračovať väčšinou iba rastie. Pripomína mi to výrok „The more I learn, the more I realize how much I don't know“.

Posledné dni pred odchodom na roadtrip sa preto nachádzam rozpoltený medzi chuťou využívať každú zvyšnú chvíľu na aktivity, chystanie, posledné škrty bucket listu a na druhú stranu, chuťou prijať fakt, že aj tak všetko nestihnem, určite niečo zabudnem a radšej by som si mal v kľude užiť a precítiť ľudí a miesto, ktoré s asi už neuvidím. Tradične som skončil niekde uprostred, no výnimočne sa mi podarilo spojiť nielen nevýhody oboch mojich postojov.

Prvá zastávka Sedona, Arizona

Toto rekreačné mestečko som už párkrát opisoval takže to mám nacvičené: Sedona je miesto kam chodia na dôchodok bohatý biely Američania. Pánkovia počas alebo po kríze stredného veku si tam pestujú svoje off-road vášne, či už na Jeepoch, štvorkolkách alebo horských bikoch, zatiaľ čo ich ženy si tam pestujú svoju joga vášeň, utrácajú peniaze pre nevkusné pseudo-art dekorácie a hľadajú svoje duchovno v energetických víroch okolitých kopcov (čítate správne, naozaj veria že sú tam akési fontány pozitívnej energie).

Výhodou tohto miesta je obrovská spleť horských chodníkov (prevažne XC) o ktorých sa mi snívalo odkedy tu natáčal Bike magazine svoje Bible of Bike Test.

Nevýhodou je, že hoci pivo majú skvelé a kapela jammovala ako odušu, v pivovare stretám aj v piatok večer iba asi desať ľudí, dvakrát starších ako ja.

Jedna vec ma tu nenechávala kľudným. V Sedone sa nachádza možno 100 metrov dlhý trail White line, nazvaný buď podľa drog, ktoré musí človek nasať aby ho prešiel s úsmevom, alebo výrazného bieleho pásu na oranžovej skale. White line je ikona a adrenalínový kúsok, ktorý nevyžaduje špecializované zručnosti ani bicykel a vždy ma priťahoval. Pre ilustráciu pridávam video cudzieho profi jazdca:

Tu je moja verzia z môjho pohľadu.

Traverz bol ľahší ako som si myslel, no otočka na konci ešte horšia ako som sa bál. Myšlienka smrti tam bola veľmi intenzívna a asi budem pár rokov zbierať chuť ísť si to zopakovať a zajazdiť to čistejšie (tým nemyslím len spodné prádlo).

Hangover trail Hoci pivo mám rád až po jazde, keď sa trail volá Hangover (Opica), rozhodne to volá po istých predjazdných procedúrach. Su ale pivá a pivá. Toto bolo jedno z tých čo ťa opije už pri ovoňaní a nebolo ho málo.

Cez údolie obrov

V najväčšej indiánskej rezervácií v USA – Navaho je možno vidieť ikonickú panorámu Monument Valley. Na pozorovanie západu slnka som to nestíhal, no už od hodiny jazdy ďaleko som v aute otáčal hlavou doprava a doľava v úžase nad krásou. Vo vzduchu sa vznášala akási atmosféra pokoja a sám sebe som sa divil, čo ma v tú chvíľu tak fascinuje na pustej púšti a skalách. Asi som ešte lepšie pochopil, prečo boli pôvodný obyvatelia Ameriky tak spätý s prírodou. Samotné monument valley ma sklamalo svojim drive-thru štýlom: turistika autom, neschádzanie z cesty, fotenie tých istých miest ako všetci a za všetko platiť. Keďže som od nátury slovák-špekulant, spravil som si po svojom a bez výrazného porušovania pravidiel.

Druhá zastávka Moab, Utah

Ako najjednoduchšie opísať Moab? Pridajte k Sedone viac druhov terénu, viac downhill traily, rafting, horolezectvo a hlavne mladú generáciu hipíkov/cesto­vateľov a máte predstavu o tomto obrovskom ihrisku.

Slickrock

Absolútna klasika moabu, nekonečný komplex oblých skál, ktorých povrch je šialene priľnavý, čím dovoľuje vyšplhať aj zísť kolesami bicyklov, motoriek a áut sklony ako nikde inde.

Captain Ahab

Veľmi skalnatý, schodovitý trail, ktorý som dostal naordinovaný ako oddychový trail. Po hodine a pol stúpania som sa rozhodol zmeniť lekára.

Arches National Park

V bezprostrednej blízkosti (to v usa znamená hodinu autom) sa nachádzajú národné parky Canyonlands a Arches. Vďaka prvému pokazeniu môjho auta a nechcenému zdržaniu v tomto mieste, som si mohol dovoliť venovať jeden deň aj prechádzkam po parku.

Toto je môj domov na 2 týždne, 95 GMC Suburban, 8 valcový motor 5,7L (nazývaný aj „small“ block), s miliónom malých chýb, 450 000 km na tachometri, no relatívne zdravým srdcom. Ako každé auto čo som kedy vlastnil alebo spolu vlastnil, malo problém s výfukom a vďaka tomu romanticky ohlušujúci zvuk. Voľbu som si pred sebou obhajoval tým, že ušetrím za bývanie, budú dostupné náhradné diely a jednoduchá práca na ňom, no s odstupom času je mi jasné, že pri kúpe malo hlavné slovo moje 10-ročné „ja“.

Koniec 3. časti.

Pre viac chobotín odo mňa a mojich kamošov sleduj na Istragrame nebo Facebooku.

Bonus: Porcupine Rim

Ak ste sa náhodou dočítali a dopozerali až sem, mám niečo čím môžete zabiť ďalších päť min. svojho života, hlavne ak ste totálny nerd do bikov. V Moabe sa nachádza 60+ míľový komplex trailov a ciest nazývaný Whole Enchilada a posledných 20 km dĺžky a 1km prevýšenia tvorí populárny Porcupine Rim. Vo zvyku je nechať sa vyviezť autom k jednotlivým úsekom a zjazdiť ich cestou dole. Pri šliapaní na vrch som stretal mnohých bikerov aj bajkerky a väčšina z nich vyzerala už takmer znechutene, často sa pýtajúc či som si nepomýlil smer cesty. Najmä bikerky mali na tvári výraz typu: „Dúfam že toto môj boyfriend prežije, aby som ho mohla na parkovisku zaškrtiť“. Nebudem tvrdiť, že som tento behemont tiež nepodcenil. Pomyslený vrchol som dosiahol po šiestej hodine večer, väčšinu svetla, jedla aj vody som už vyčerpal a čakal ma zjazd dlhý hodinu a pol. Zjazd mal samozrejme aj šlapavé časti, no hrabal som sa asi 40 minútami video záznamu ostrej jazdy a nakoniec sa mi to podarilo osekať na nasledujúce video.