Report: Pódiový hattrick na Enduro2 v podání Čermák/Stejskal

Autor: Michal Čermák, kategorie: Report, vydáno: 3.9.2025

V kalendári nám k predposlednému augustovému víkendu svieti závod dvojíc Enduro2 v Meribel, a tak sa so Zbyňkom Stejskalom balíme a vyrážame směr Francúzsko. Minulý rok sme su ukradli tretie miesto v našej kategórii, tento rok na Enduro2 Verbier sme to dokonca okorenili druhým miestom a tak ambície nie sú o nič menšie než pódiové umiestnenie.

Podľa plánu sa stretávame v piatok v Meribel, zabezpečiť miesto na kemping a ideme vybaviť registráciu. Ano Zbynďa si zase zabudol potvrdenie od doktora ako minulý rok, ale vyriešilo sa u registracie. Náš team Progressive Riding má číslo 6 a čas startu každý den je stanovený na 8:37:55. Takže ladíme veci a ideme včas do postele ako Macko Uško vo večerníčku, aby sme boli fresh. 

Deň 1

Dril už poznáme a tak sme ráno ready a štartujeme do prvého dňa závodenia. Dnes nás čaká 5 RZ, 41km, -3500 metrov výšky v závode a +600 metrov v transferoch. 

Plán je jasný. Nie je čas strácať čas, a tak do každej RZty ideme naplno. Prvú RZ rozbieha Zbynďa, ale asi až trochu premotivovane. RZeta ide po hrebeni, ale v jednej slepej zatáčke to posiela z hrebeňa dolú do šutrov a kosodreviny. Naštastie ho nevidím v kotrmelcoch ale nejakým zázrakom sa drží furt na dvoch kolesách. Musí sa ale dostať naspäť na trať. To ho však stojí veľa síl, pretože hneď potom nás čaká dlhý šlapavý usek. Naštastie sa do cieľa dostávame živý obaja, ale strácame prvých 20 sekúnd.

Druhú RZ zase vedie Zbynďa a tentokrát už stabilne, v plnej palbe volí správne stopy. Totožný scenár aplikuje na trojku. Číslo 4 je dosť dlhá, ale moj parťák tam ide totálne peklo, a ja mu visím za zadným kolesom. V tejto RZete predbiehame asi 3 dvojice a vypadá to skvele. Bohužiaľ ku koncu v jednom switchbacku padám ja. Hneď sa reštartujem a snažim sa Zbynďu dohnať, ale v cieli nám strácam minimálne 5 sekund. Aj napriek tomu máme v RZete o 8 sekund lepší čas než druhý najlepší team v našej kategorii. To môže byť testament tomu aké bomby sme leteli.

Posledná RZeta už nie je nič ťažké, ale naše pľúca a nohy preveria dve stúpania. V cieli lapám po kyslíku ako himalajský horolezec, ale na dnes máme hotovo. To ma celkom teší, pretože tak nejak celý deň bojujem s tráviacimi problémami. Ranná kaša a obed po druhej RZete vo mne celkom ťažko sedeli a občas som mal pocit, že chcú von. Tak či tak, končíme prvý deň s náskokom 12 sekúnd na prvom mieste. Nechápem. V prvých 15tich sekundách sme však 4 teamy, a tak nie je moc priestor ani na malé chyby.

Deň 2

Druhý deň je dlhší ako týžden pred výplatou. Sľubuje 8 RZet a -4000 metrov výšky. Takže mega nálož na to, že mi ráno Garmin hovorí "Training Readiness Poor 1 (1 zo 100)". Dať 8 RZet na prázdnu nádrž som ešte neskúšal, ale tak si hovorím, že to Garmin určite preháňa. Začíname ľahkou ale dlhou flow RZetou, ktorá má 4.9km. To si berem na starosť ja ideme do toho full speed. Na skokoch totálny prepal a v cieli nám Garmin nameral maximálnu rýchlosť 55 km/h.

RZ číslo 2, modrý trail, wallridy, veeeľmi krátke skoky a točky v bordeli. Snažím sa čítať trail a vidieť za zatáčky aby sme nestratili žiadnu sekundu. Zbynďa napohodu číta moje stopy a bez problémov si ho ťahám na chrbte až do cieľa. Dvoma lanovkami sa zase dostávame na hrebeň hory aby sme spadli ďalšími dvoma bikeparkovými RZetami na obed do Meribel. Bikeparkovky mi idú a tak stále držím špicu. Zbynďa od Verbier zapracoval na klopenkách a úspešne sa ma drží v oboch RZetách. Na obed dostávame zase nejakú francúzsku šmakuládu. Nie že by to bolo zlé, ale nejak mi to na závodný žalúdok nesadlo. Čaká nás čislo 5, 4.6 km dlhé flow, ktoré je okorenené na konci výšlapom do kopca. Tu už mám fakt pocit, že jak obed tak pľúca opustia v cieli môj systém. Garmin mi nameral maximálny srdcový tep 194 úderov za minútu. To už je podla mňa klinická smrť po infarkte. A tak nejak som sa aj cítil.

Transfer na šestku som sa ťahal už jak sopeľ po rukáve. Na 6tke predávam čip Zbynďovi, aby to trochu poťahal. Čaká nás natural trail s lesnou sekciou plnou koreňov a ostrých zatáčiek. Tu sa bude oddelovať zrno od pliev. Zbynďa vyberá super stopy a letíme peklo. V spodnej tretine bola ostrá zatáčka doprava, ktorá nebola najjasnešie, ale Zbynďa vidí šipku a tak koriguje smer. Ako sa neskôr dozvedáme, na tomto mieste sa asi 40 teamov rozhodlo ísť doľava, mimo značenú trať. Niektoré teamy zistili omyl a vrátili sa, niektoré prišli do cieľa z druhej strany po šotolinovej ceste a nechali sa odpípnuť. Preto sa na konci dňa rozhodol organizátor túto RZetu anulovať. Pre nás celkom smutná správa, pretože sme tu mali najrýchlejší čas a na súperov sme nazbierali ďalších cenných 9 sekúnd, o ktoré sme anulovaním prišli.

Predposlednú bikeparkovú RZetu som zase potialhol ja, záverečnú 8mičku som nechal na Zbynďu. Trail je značený ako čierny s dvoma pluskami - downhill. Takže najväčšia nálož na ruky a techniku za celý závod. Tu bol samozrejme Zbynďa ako doma a chrochtal si spokojnosťou. Ja som sa za ním povozil v jeho stopách a do cieľa prichádzame cez miestny pumptrack. Vydatný deň, stálo nás to veľa energie ale výsledky sľubujú zase prvé miesto. Pôvodne sme odskočili o 30 sekúnd, ale po anulácii 6tky máme po dvoch dňoch náskok iba 20 sekúnd. V alpskom endure je to o sviští prd. Takže konkurencia tesná. 

Deň 3

Posledný deň pred nami, už "iba" 6 RZet a Garmin zase hlási "Training Readiness - Poor 1 ". To už mu fakt verím a dnes rozhodne ťahám už len na výpary a adrenalin. Počasie vypadá byť viac než ideálne a tak sa púšťame z kraja dna na "výlet". Prvá cesta lanom a potom došlap až na vrchol Col de la Loze (2304 m), ktorý bol tento rok aj cieľom Tour de France. Neskutočné výhľady na Mont Blanc a okolné kopce. Kto nechce iba závodiť ale užiť si aj výhľady, Enduro2 je ten správny závod.

Čaká nás zjazd do Courchevel, polovica krásnym trailom (bohužiaľ nezávodne), aby nás zase 2 lanovky vytiahli až na Sommet de la Saulire do 2738 m n.m. Kúsok dole po šotoline a tam nás už čaká prvá RZeta, ktorú na základe minuloročnej overenej stratégie vedie Zbynďa. Je to kamenitý trail, náročný na techniku a koncentráciu. Dvojky sa ujímam ja a mám pocit, že mi to nejde. On to teda nie je len pocit. Pri jednej ostrej zatáčke absolvujem rýchly pád, ale restartujem sa zase ako v Need for Speed aby som následne mohol umierať na nedostatok kyslíku vo výšlapoch. V cieli fučím ako ježko do lístia aby som sa mohol o chvíľu odpotácať na štart trojky. Tam to dávam do rúk Zbynďovi aby som načerpal trochu mentálnej energie a vezem sa za ním. V strede trailu narazíme na turistov na e-bikoch, tak ich rýchlo zdravíme pokrikom "uhni vole" zatiaľ čo okolo nich letíme asi 50km/h. Naštastie sme ich stretli na širokej časti trailu, ináč by sme ich asi zostrelili jak Maverick nepriateľov v Top Gune.

Ďalej nás čaká jedna RZeta v bikeparku na druhej strane kopca, kde sice Zbynďovi odskakujem v klopenkách, ale on ma potom doskakuje na spodnej pasáži s dvojákmi v štýle "neznám slovo brzdy". Takže do cieľa pritelí hneď za mnou. Pred nami posledné 2 RZty. Jedna celkom easy flow / natural trail v traverze, snažím sa nebrzdiť, hlavne v zatáčkach za ktorými je výšlap do kopca. Do stúpaní a na rovinkách idem maximálne watty, nie je dôvod zo seba nevydať všetko. Zbynďa sa v poslednej časti skúša kamarádiť s nejakým parezom, ale naštastie to ustojí a prilieta do cieľa chvíľku za mnou.

Na štart poslednej RZty čakáme asi pol hodinu než sa vôbec štart otvorí. To nám ale nevadí, lebo slnko svieti, my máme možnosť relaxovat a čaká nás RZeta, ktorá sľubuje epesný zážitok jak pre jazdcov, tak pre divákov. Prvá časť v bikeparku sa potom napája na Urban Downhill cez malebné mestečko Meribel. RZeta relatívne krátka a môj šálok kávy, takže si to užívam. Zbynďa tomu dáva maximum. Až sa skoro rozmontoval na drobné pri skoku na placku z jedných schodov. Pobozkal svoj predný plášť pre štastie ale ako zázrakom sa udržal na bicykli aby ma mohol docvaknúť do cieľa. Finish, hotovo, sestřička s koňskou striekačkou piva nás odpípne v cieli a my si môžme konečne vydýchnuť. Alebo umriet.

Result

Bohužial posledný deň organizátor nezverejňuje priebežné poradie a tak sme este 3 hodiny v napätí, jak to vlastne dopadlo. Čakáme na vyhlasovanie víťazov, kde zisťujeme, že nakoniec bereme druhý flek v kategorii, jednu sekundu za prvým teamom. Ano jednu sekundu. V trojdňovom závode, kde sme závodili v 19tich RZetách, odzávodili 117 minút, rozhodla jedna sekunda. Na jednu stranu asi super, že sa nám podarilo vybojovať zase bedňu na medzinárodnom závode, na druhú stranu fail, kde sme dva dni viedli a posledný deň prehrali prvé miesto o sekundu.

Človek nutne začne v hlave rekapitulovať, čo mohol urobiť lepšie, kde viac prišlápnuť do pedálov, kde vybrať lepšiu stopu, kde nespadnúť. Prípadne ak by sa neanulovala jedna RZeta boli by sme prvý. Taktiež manuálne pípanie čipov na ruke mohlo urobiť svoje, kde tento proces nie je úplne presný a chyby v desatinách alebo sekundách môžu nastať. Tak ako to bolo sporom aj na českej enduroserii niekoľko rokov dozadu, než sa prešlo na brankový systém.

Suma Sumárum je to ale jedno, na "coby, kdyby" sa nehrá, závod to bol skvelý, atmosféra "jakbysmet", výhľady za milion, zábava za dva. A čo je hlavné, prežili sme to v zdraví. Takže aspoň bude motivácia pre ďalší ročník pobiť sa o kov najcennejší. Teda plast :-D (Medaile na Enduro2 sú z plastu). Tak ak nevieš čo s kámošom, v decembri sa spúšta prihlasovnie. Na prvú zastávku Enduro2 Verbier už poznáme termín: 4-6 Jul 2026.

Biku zdar.