Report: Downhill Camp s Aaronom Gwinom v Leogangu očima přímého účastníka

Autor: Michal Čermák, kategorie: Report, vydáno: 26.9.2019

Video z kempu s Aaronem Gwinem jsme přinesli nedávno (zde). Rakouský Leogang, deset jezdců a Aaron Gwin. A jedním z nich byl i Michal Čermák. Tento slovenský rider si těsně před svatbou udělal radost, plácl se přes kapsu a přihlásil se na jedinečný kemp. Jaké to bylo? Přečti se report, který zhltneš jedním dechem!

Jedného pekného dňa začínam pracovné nasadenie v kancli ako vždy. Novinky na Pinkbiku a kafe. A čo to nevidí oko moje? Aaron Gwin DH Camp v Leogangu. Cena je trochu ostrá, pýtajú 1000,– Eur za 3 noci (2 dni jazdenia), ale do hrobu sú mi peniaze k hovnu a na stole mi leží rekreačný poukaz na 10.000,–Kč od firmy, ktorý by sa dal využiť. Kemp je len pre 10 účastníkov, takže inštinktívne rozhodnutie a som prihlásený.

Uplynie nejaký čas a už sedím v aute smer Leogang. V hlave mám 2 ciele. Užiť si kemp a nezrakviť sa 5 dní pred svatbou. Cesta ubieha rýchlejšie než vzduch z preseknutej gumy a už sú predo mnou panoramata Leogangu a ja sa idem ubytovať do hotelu kde máme stráviť najbližšie 3 dni. Hotel v skutku luxusný, izba jak pre princeznu Consuelu, sauna, posilovňa, vonkajší bazén, raňajky od výmyslu sveta a 7 chodové večere ala „kostka ve skluzu“. No proste ideálny hotel pre romantickú dovču s bábofkou, ale asi trochu overkill pre bandu downhill bikerov. Budiž. Tak nejak asi začínam vnímať, prečo ta cena bola taká prísna.

V izbe nachádzam aj merch bag ku kempu kde je v podstate použitelné akurát Fox tričko a ostatné věci idú do koša (rozumenej katalogy, nejaka nalepka a podpivník „Leogang“). Po ubytovaní vyrážam na večeru kde sa postupne zoznamujem s ďalšími účastníkmi. Dalo sa to asi čakať, ale všetci ostatní sú z Rakúska a Nemecka. Takže sa večerné rozhovory rýchlo switchli do nemčiny a bol som v péči a moje 4 roky nemčiny na strednej sa moc nechytali. Následne už nabieha organizačný team, ktorý vypadá trochu neorganizovane a konečne sám pán Aaron Gwin. Rychlý pokec čo nás čaká ďalšie 2 dni, nejaké to pivko a hurá do pelechu.

Deň 1.

Ráno o 9 zraz u lana. Najprv nejaký organizačný pokec,a Aaronovi bude asistovať coach z Leogangu aby zvládal groupu 10 ľudí. Pred tým než sa vydávame na kopec, lekcia číslo 1. Setup biku. Takže tlaky v pneu, vidli, tlmičoch atď. Vačšina to má zmáknuté, ale nájde sa aj niekto kto netuší co je to SAG. Takže prebieha nejaké to ladenie, pokec aj s Johnom Hallom (Aaronov mechanik).

Asi po hodke prichádza lekcia číslo 2: Zatáčky. Technika je základ a tak na sa rovnom plácku motáme okolo fliaš jako opilec pred sámoškou. Keď sa už každému točila hlava, vyrážame do skill parku hneď u stanice lanovky. Tam sme mohli zužitkovať nové skúsenosti a namotávame 6 či 8 klopiek za sebou. Vyviezť sa s deckami po stúpacom páse a dať klopky znovu. Aaron nám dáva rozne challenge, ktoré nás nútia nad prejazdom klopiek trochu rozmýšlať. Škola hrou. Než sme stihli ukončiť klopkovú session, stihol si pomocný coach zlomiť klučnú kosť v jednej z klopeniek. Shit happens, takže sanita ide do skill parku a my konečne vyrážame na kopec.

Na rozohriatie sme sa išli povoziť na Hangman II. Tam si Aaron checkol, jak je kto na tom. Druhú jazdu sme začali na Hot Shots traile, kde sme mali dať zľahka nejaké skoky, aby sme následne strávili nejaký čas na Hangmanovi II. „Než bys řekl švec“, stíha si to ustlať ďalší člen crew, ktorý mal byť jedným z fotografov/ka­meramanov. Bohužial v neprehľadnej klopenke stojí decko s bicyklom a tak má iba dve možnosti. Mrtvé decko alebo mrtvý on. Našťastie pre malého, volí druhú možnosť. Diagnóza, zlomená ruka. Crew kempu má straty jak amíci v la Drangu, sanita valí hore a my pre zmenu valíme dole na medzistanicu dať obed. Aaron celú dobu úplne v pohode, chill, fajný pokec a nevadí mu nechať sa vyrušiť od jedla fanúšikmi, ktorí s ním chcú foto.

Po obede nás už čaká crew a Hangman II, kde máme natáčať klopenky, ktoré bude Aaron neskor večer analyzovať a ukazovať nám, kto kde robí chyby. Video coaching. Super. Potom ešte stíháme ladiť stopy na Bongo Bongo traile, Aaron nám ukazuje lajny, o kterých 90% ľudí v bikeparku ani netuší, že existujú, dává nám názornú ukážku jak to jazdia profíci, a radí nám správnu techniku jazdy v teréne. Všetko samozrejme pod dohladom kamier. Deň finišujeme vývozom na Worldcupovú DH trať Speedster, kde nás čaká dvojhodinový track walk. Analzyujeme každú zatáčku a dostáváme know how ako vybrať tu najlepšiu stopu. Zajtra budeme na tomto traile tráviť celý deň.

Deň 2.

Dnes nás čaká najazďovanie stop na Speedstery, ktoré sme si včera obhliadli. Ideme sekciu po sekcii, prejdeme si každú pasáž najpv pešo, následne ukážka od Aarona, a potom to pod jeho dohľadom testujeme my. Lano moc nevyužívame, je to viac o pokuse, tlačení, druhom pokuse atď, ale asi najlepší sposob ako si zapamatať trať. Aj keď pre mňa s nulovou kondičkou trochu náročné, fučím u toho ako ježko do lístia. Aaron celú dobu neskutočná pohoda, je s ním výborná komunikácia, a je vidno, že to má chlapec v hlave dobre zrovnané.

Celá výučba prebieha na základe správnej techniky a jej aplikácie v teréne. Rozhodne super pre niekoho kto sa chce zlepšiť, skúsiť challenging terén, prípadne vidieť jako to robia profíci. To čo Aaron predvádzal na traile bolo úplne iná galaxia a nám to otvorilo oči, čo je v reále vobec možné. Mal som pocit, že slovo „nemožné“ Aaron v slovníku akosi nemá. Pred koncom dňa sa dostáváme cez všetky sekcie na Speedsterovi a už stíháme len pár jázd kde spájame dokopy všetky sekcie. Na konci dňa som už „vorvaný jak borůvka“ a som aj rád, že už vypínajú lano. Už nás čaká len večerné BBQ (v samozrejme z hoch štýle), rozlúčenie s kemp crew Aaronom a Johnom, nejaké to pivko, spánok a ráno hurá domov.

Sumaré

A výsledok? Dať si DH kemp s Aaronom Gwinom? A ešte k tomu v Leogangu? Epická záležitosť. Aaron je neskutočne pohodový chlap, s ktorým je radosť tráviť čas na kopci a ešte sa k tomu človek niečo naučí. Samotný kemp bol dobre koncipovaný, a progres bol postupný tak, aby si tam každý našiel to svoje. Počet účastníkov limitovaný na 10 ľudí mi prijde asi ako ideálne maximum.

Organizácia zas tak epická nebola, ale „na to sere bílej tesák“ keď to na kopci funguje. Čo je možno diskutabilné je cena pre potencionálnych účastníkov. Na 2 dni jazdena asi až astronomicky vysoká a to ani nie tak kvoli Gwinovi ako kvoli úrovni hotelu, ktorý je pre MTB nadšencov asi zbytočne „posh“?!. Navyše sa človek dostal k fotkám a videu až po 3 mesiacoch od konania kempu. Napriek tomu sa kemp vypredal v priebehu jedného dňa ja som rád, že som mal možnosť sa ho zúčastniť.