Čtenářský test: Production Privee Shan - pevný oceláček z Andory

Autor: Kristián Dudík, kategorie: Test, vydáno: 3.12.2019

Starým komponentom treba nájsť využitie a druhý bajk sa doma vždy hodí ako zimák alebo záloha. Pevňák od andorského Production Privee je v nákupnom košíku. Zaplatené.

Ak ste ešte o značke Production Privee z Andory nepočuli, tak už teraz viete, že je to nie veľká firma špecializujúca sa na oceľové enduro a trail bajky, pevňáky alebo celoodpružené stroje do kopcov a teda hlavne smerom dolekopcom. A nie len to, Production Privee produkuje aj vlastné komponenty ako riadítka, predstavce a podobne v štýlovom dizajne – podobne ako pri rámoch, inšpirovanom starými pretekárskymi autami. K tejto značke ma priviedla náhoda, nakoľko som hladal využitie pre staré komponenty z nie tak osvedčeného „praskalu“ a pevňák Production Privee Shan nebol cenovo ustrelený a ideálne akceptoval všetko zo starého bajku – oceľ a ručná výroba v Andore ma potešila ako bonus. Využitie som videl hlavne v zime a tam mi pevňák dával zmysel, pretože odpadá starosť o zadný tlmič a ložiská prepákovania a bude sa s ním dať potrénovať čosi techniky v meste na prakticky všetkom, čo príde do cesty v období, kedy je v horách veľa snehu, no dole v meste nie.

Shan je tak trochu prežitkom – zastaralé štandardy, „neprogresívna“ geometria, bez zadného odpruženia, rám z ocele a dokonca možnosť voľby medzi 26" kolesami a 27,5-palcovými. Taktiku som mal jasnú, zvoliť veľkosť, ktorá by parametrami pripomínala Capru 29, na ktorej jazdím a tým pádom by som mal jednoduchšiu adaptáciu – keďže je Shan staršia škola, idem do XL-ka. Na papieri sa parametre oboch bajkov podobajú, ale v reále je rozdiel veľký – zatiaľ čo v Capre sedím akoby niekde vo vnútri bajku s pocitom zjazďáku, na Shane sedím pocitovo hore a predná vidlica má opticky XC-čkový sklon. Dôvodom bude okrem absencie zadného tlmiča, čím si bajk „nesadne“ a neovplyvní tým hlavový uhol asi aj zvolená veľkosť XL, ktorá má dlhšiu sedlovú rúru a nedovoľuje tak pri moje výške využiť sedlovku s vyšším zdvihom ako 125 mm (platí pre RS Reverb).

Sadám, „poťáhnem“ do pedálov a som velice znepokojený, že ma zase niekto oklamal a predal mi niečo čudesné. Chodí to výborně, ale to nejak neseje. Do kopca to ide pocitovo dobre (Capra je však paradoxne rýchlejšia podľa časov na Strave), veď bodaj by aj nie s ľahkými 27,5-palcovými kolesami obutých na pomerne ľahkých plášťoch Maxxis s Exo bokmi, do zákruty to ide fajnovo, ovládateľnosť hravá, no nemôžem jednoducho uveriť, že toto má byť primárne enduro so zjazdovými schopnosťami. Posed aj celkový pocit mi dôvery nepridáva. Začínam v zjazde teda opatrne, zasúvam Reverb, ktorý mi v porovnaní so sedlovkou od E13 príde zastaralý hneď v dvoch veciach – s prvou generáciou páčky respektíve podivného „tlačidla“ ovládania sa blbo manipuluje a potom pomalé reakcie výsuvu a vyšší odporom sedlovky pri zasúvaní. Na bočnú vôľu E13-tky na Capre som si časom zvykol a neriešim ju, za to na tieto maniere Reverbu sa zvyká ťažko.

Prvé hrábnutie do bŕzd tiež naznačuje, že napriek tomu, že Guidy RS sú dobré brzdy, na výkon modelu Code RS jednoducho nemajú, zvlášť v kombinácii s 29-palcovým kolesom s 30 mm ráfikom obutým do širokých plášťov v porovnaní s užovkami Maxxis šírky 2,3 na 21 mm ráfiku na Shan-e. Nehovoriac o tom, že časom sa v nich kusnú brzdové piestiky na pákach. Riešenie je zbrúsiť ich alebo vymeniť za nové s menším priemerom a zahrať sa tak na mechanika zaškoleného skúsenosťami z internetu, ktoré vedia veľmi pomôcť. Okej, za toto Shan nemôže a záleží na vás, čo na neho zavesíte a ovplyvníte tým jeho prejav.

Môže však za to, že dolekopcom je to akýsi iný rozmer jazdenia. Asi neprekvapí, že naklepáva zadok, avšak čakal som väčšiu krutosť, na toto sa dá zvyknúť a nie je to príliž otravné. Rozumej teda na trailoch, kde je nádielka kameňov a koreňov rozdelená v milosrdnom množstve. Moje nohy miestami poskakujú po voľných pedáloch sem a tam, ale rám aj pod záťažou jazdca priemerných schopností môjho rangu bez výhrad drží formu, milo ma prekvapilo, ako je tuhý vrátane zadnej stavby. Požiadavka na zmenu smeru je vybavená okamžite, ovládanie je ľahké a intuitívne aj napriek zvolenej veľkosti XL, ktorá je odporúčaná na výšku od 188 cm (ja mám 183) a vidlici RS Pike so zvihom 160 mm, čo je na hranici odporúčania výrobcu, ale rýchlosť v priamom smere nie je jeho doménou, brzdou je tiež absencia zadného tlmiča a drncanie, ktoré miestami berie vietor z plachiet. Ak mám slinu a povrch nie je veľmi rozbitý alebo koreňový, môžem to páliť hlava nehlava, len mi je beda, ak sa zabudnem a naskočím si do rozbitých pasáží vo vyšších rýchlostiach. To nie je úplne rozumná voľba.

Chyby Shan neodpúšťa rád. Tam, kde ma moderné 29-nové enduro prenesie ako na obláčiku a teda tiež veľmi rýchlo prenesie, tam na Shane zisťujem, že existujú rôzne záludnosti, ktoré treba brať do úvahy a pripraviť sa na to, že všetko nespapá a budem to musieť vyriešiť ja. Jednak najčastejšie znížením rýchlosti a samozrejme hľadaním ideálnej stopy, ktorá mu bude po vôli. Zvládne v podstate všetko ako Capra, len si to treba zaslúžiť, nehrať na sekundy a držať ho pri zemi. Vo vzduchu je to taký Boeing 737 Max, zatiaľ čo Capra je napriek 29-palcovým kolesám kompaktná Cessna a ja mám zjavne letecký preukaz iba na stroje s ľahkou pilotážou. Iste, je to najmä o medzičlánku za riadítkami, ale nemám pocit sebadôvery ani dojem, že Shan by mi v tomto smere pomáhal. A možno sme si nesadli.

Nezlepšujú to ani platformy, ktoré mi prvé kilometre robia celkom vrásky na čele. Prvý pidiskok a levitujem nad bicyklom s vedomím, že to, čo príde potom, ma asi bude bolieť. Nemýlil som sa. Reverb som tým najcennejším, čo mám, dokonale zasunul na doraz aj cez utiahnutú objímku na ráme. Shan v kombinácii s voľnými pedálmi je pre mňa tvrdá škola života a uvedomujem si, kam sa schopnosti moderných celoodpružených enduro bajkov za ten čas dostali. Shan je iný – škola, kde sa nezjazduje zadarmo a rýchlosť sa rozdáva len vyvoleným. Možno by mu pomohli objemnejšie plášte na širších ráfikoch (ak by sa vošli do zadnej stavby, čo je ťažké predpokladať pri pohľade na minimálny priestor okolo pri súčasnom set-up-e, ale aspoň vpredu by to šlo), ktoré by jednak pridali priľnavosť v zákrutách, ale tiež by odtlmili viac to, čo zadná stavba nedokáže. Vozím však old-school XC 21 mm ráfiky SRAM Roam 50, ktoré na počudovanie držia stále formu, v kombinácii s 2,3 plášťami Maxxis. Kombinácia, ktorá síce nemá zďaleka taký grip ako široké plášte typu Maxxis 2,5 WT na 30 mm ráfikoch, ale rezervy treba hľadať na iných miestach.

S odstupom času si kladiem tiež otázku, či som nemal predsa len zvoliť na moju výšku L-ko, nakoľko ten bajk je tak iný od Capry, že nejaká teoretická parametrová podobnosť nehrá absolutne žiadnu rolu. V L-ku by to možno bol aj dobrý núdzový kompromis na pumptrack alebo bikrosku pre nás, ktorí to na týchto miestach neberieme tak úplne vážne (čo je zároveň aj škoda ?).

Zhrnul by som to asi nasledovne. Ak by som zadefinoval Capru ako moderné rýchle celoodpružené enduro (a podľa mňa aj zábavné), potom je Shan veľmi dobrý trailbike, ktorý sa nezľakne prakticky ničoho s výnimkou bajkparkov, kde mi až príliž rýchlo odišlo sebavedomie. Traily mu ale chutia veľmi a zajazdiť dá výborne, zábavne, príchod domov je vždy vo veľkej spokojnosti. Ako druhý bajk na mimosezónu alebo nástroj, ako si trocha odladiť techniku a prinútiť sa pri zjazde poriadne rozmýšlať je to zaujímavý a dizajnovo naviac mimoriadne vydarený stroj. Dolekopcom si to však treba odmakať a nepozerať na stopky. Byť dole je potom úplne iný pocit ako aj presadnúť začiatkom jari na Capru. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Plusy

• dizajn,
• krásne spracovaný
• pekný lak
• tuhý rám vyrobený z ocele
• nedá nič zadarmo

Minusy

• Pressfit stred
• zniesol by troška modernejšiu geometriu a nižšiu sedlovú rúru
• nedá nič zadarmo