Report: Malino Brdo Enduro Race

Autor: Filo, Besne Betale, kategorie: Report, vydáno: 17.10.2015

Na Slovensku sa bohužiaľ žiadny väčší seriál endura nejazdí, Český Scott Enduro X Race má zatiaľ iba zastávky v Bachledovej a v Granč-Petrovcích. Každým rokom však pribúda menších jednorázových akcii. Jednou z nich je aj Malinô Brdo Enduro Race. Tá sa minulý rok išla len na skúšku bez väčšej propagácie. V roku 2015 ide o prvý oficiálny ročník. Hostiteľom akcie bol Český pretekár a niekoľkonásobný majster republiky v downhille Matej Charvát, ktorý využíva tunajší terén ako prípravu na Svetový Pohár DH. 





Malinô Brdo sa nachádza v bezprostrednej blízkosti mesta Ružomberok, medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Tento región je vďaka polohe medzi dvoma tatranskými pohoriami a rozvinutému turizmu jeden z najpopulárnej­ších, ako medzi domácimi tak aj zahraničnými návštevníkmi. To dokazovala aj účasť na závode s niekoľkými maďarskými a poľskými jazdcami.





V sobotnom poobednom tréningu išlo namä o to nájsť čo najrýchlejšie na tratiach svoj flow a zapamätať si všetky úskalia no popri tom šetriť sily na Nedelu. S kabínkovou lanovkou k dispozícii človek ľahko spraví viac tréningových jázd ako je zdravé. V pláne boli 3 RZ, 1. – šľapavý a húpavý trail mimo bike park, úvodný transfer k nemu bol zároveň jediným výšľapom, na zvyšné RZ už lanovkou. Tie tvorila Freeride trať a Enduro trať, ktorá, ako mi povedali miestni, už niekoľkokrát slúžila aj na downhill závody, vzhľadom na náročnosť tunajších skutočných DH tratí. Taktika je teda jasná – nevyčerpať všetky fyzické sily na úvod, pri nekonečných koreňových pasážiach tohto kopca ich bude človek potrebovať až do poslednej jazdy. O časomieru sa postarala samostatná firma špecialistov, meralo sa prechodom elektronickou bránkou spínanou čipom pripevneným na vidlici. Spomínaná firma však podcenila svoj prvý enduro závod a vznikli isté technické problémy.





S poslednou jazdou prehodnocujem svoje šance a vzhľadom na štvrť roka bez odpruženého biku znie pvá polka štartového pola znela ako reálny cieľ.
Ani v odľadhlých kútoch Slovenska netreba ísť po dobré craft-beer daľeko. Nábytok z bikovými a lyžiarskymi motývmi je tiež milá vychytávka.





Nedela – Race Day
RZ1 – Po úvodnom šprinte a miernom výšľape trail v intervaloch striedali otvorenejšie lesné pasáže kde väčšina ľudí šľapala v sedle a úzke serpentíny kde bolo najefektívnejším spôsobom ako naberať (nestrácať) rýchlosť pumpovanie pomedzi koreňmi a slalom pomedzi stromami. Pri časoch zhruba 12 minút nebolo múdre ísť na viac ako 80–90%. Zdalo sa mi, že trail, hoci hravý, nestráca žiadnu nadmorskú výšku. Chrbát a nohy v polke tuhnú a ja sa snažím ostať jazdcom, nie pasažierom Ušetrené percentá námahy som zúročil v záverečných šlapavých rovinkách. Po prechode cieľovou bránkou voľne vyšľapávam a začínam tlačiť do kopca smerom k Bike Parku. Takmer na vrchu 200m výšľapu na mňa začínajú volať ostatný závodníci: ,,Makáj! makááj! cieľ je až tu!" Myslel som si, že si so mňa strielajú no v tom momente sa na moje zhrozenie ozve hlasné ,,PÍP" a uvedomím si, že neklamali. Ľudia od časomiery umiestnili omylom senzory ďaleko za vytýčený cieľ, ktorý si pamätali všetci, čo si v rámci tréningu RZ prešli. Tak došlo k totálnej deformácii časov, ktoré nevypovedali nič o výkone podanom na RZ1. Pritom sa tam, vzhľadom na charakter ostatných tratí mohlo o toľkom rozhodnúť. Neskôr došlo k jedinému schodnému riešeniu – vynechať RZ1 v hodnotení.





RZ2 – S prvou RZ (prvými pádmi, zablúdeniami a poruchami) opadli aj ľady medzi pretekármi a v kabínkach lanovky sa už diskutovalo nepomerne viac ako na úvodnom výšľape. Nasleduje Modrý zamat – Freeride fun trail s menšími a stredne veľkými lavicami a hlbokými klopenkami. Jediná trať kde som nedobehol jazdca pred sebou. Sezóna jazdenia sa na najpopulárnejšom zjazdovom traily tohto parku podpísala v podobe mnohých vybrzených jám. Rýchle tempo, hľadanie hladkej stopy na brzdenie a plynulý prejazd mnohými takmer 180° zákrutami. Pri tréningu najzábavnejšia trať, no pri ostrej jazde drsná previerka základných schopností každého bikera. Na záver krátko odklonená na Downhill trať a po stíhacej rovinke po širokom transfer traily späť na Modrý zamat. Cieľ priamo pod lanovkou tentokrát bez problémov.





RZ3 – Blizzard – podla rovnomenného enduro biku od Rock Machine – zastrešujúcich tento park. Trail, kde sa nájde všetko – krásna úvodná pasáž cez lúku, s veľkou viditeľnosťou úzkeho singletracku. Takmer bez bŕzd. Točky a niekoľko trippe vlnoviek prejdených v rytme manual-skok a takmer som zabudol, že jazdím na čas. Po tom čo sa trail stočil do temnoty lesa však bolo jasné, že trail nebude zábava zadarmo. Technické pasáže cez korene a kameňe všetkých veľkostí a strmostí, stočené drevené lávky chystajúce prekvapenie každému, kto má prst na nesprávnej brzde a 2–3 veľmi krátke výšľapy križujúce otvorený výsek lesa, ktoré dávali bezpečnú možnosť k obiehaniu. Pri nájdení správne rytmu Blizzard ponúka ohromnú zábavu a satisfakciu. Trail, ktorý som pri tréningu neznášal sa stáva mojim obľúbeným. Z vyvrcholením 3.RZ prichádza aj jazdecký vrchol v podobe čerstvo vysekaného kusu trate Zábavný reliéf a voľná hlina utlmujúca zvuky biku, grip a šmýkanie v tom správnom pomere. Čerstvá trať je pre bikera rovnaká paráda ako čerstvý prašan pre lyžiara. Ostáva len sústredenosť na stopu pred sebou. Menší drop postupne vystreloval jazdcov z lesa na cieľovú rovinku a pred zraky ľudi. Kútikom oka zachytím signálnu vestu vravím si, už je po všetkom a za najlepší nápad považujem víťazoslávny flek na tráve. Jeho víťazoslávnosť však nanajvýš pokazil fakt, že som zastavil 10 metrov od cieľovej bránky spoločnej pre RZ2. Tentokrát som si na vine sám, nikto iný podobný problém nemal.

Kapustnica a studený nápoj v cieli zapchali všetkým ústa plné zážitkov z jázd. A po vyhlásení výsledkov sa ľudia postupne roztrúsili každý svojim smerom. Vytýčený cieľ mi ušiel o jedno miesto. Závod bol krátky no intenzívny, o čom svedčila aj dĺžka môjho nasledovného spánku 12+h. Osobne by som v budúcnosti uvítal štyri RZ, ďalší výšľap k prírodnému trailu jednak kvôli vyváženosti preteku a hlavne kvôli možnosti hlbšie preskúmať krásny okolitý terén. O rok rozhodne znovu.

Viac na o bikeparku Malinô Brdo nájdeš na webe www.skipark.sk/sk/Bikepark





Za foto a video ďakujeme Marian Illéš od dainese.sk

Podobné články

Komentáře

Publikovat jako anonymní uživatel - přihlášení, registrace


Přepnout barvu pozadí